Západné Karpaty
na okraji horského masívu
Pohorie Karpát
- dejisko projektu ConnectGREEN
Pohorie Karpaty predstavuje jedno z najmenej fragmentovaných území v Európe. Toto pohorie ukrýva nádherné prírodné poklady s obrovskou ekologickou hodnotou a poskytuje útočisko pre približne jednu tretinu šeliem v Európe. Jednou z najväčších hrozieb ochrany jedinečnej biodiverzity Karpát je fragmentácia krajiny, ktorú spôsobuje rýchla modernizácia regiónu (napr. budovanie diaľnic a rekreačných zariadení, rozvoj sídiel). Kedysi dobre prepojené biotopy sa zmenili na izolované ostrovy. To viedlo k strate priaznivých prirodzených biotopov, fragmentácii krajiny, úhynu živočíchov pri prekonávaní ciest (dopravnej mortalite), k zvukovému a svetelnému rušeniu. Z dlhodobého hľadiska môže mať tento vývoj dokonca fatálne následky pre populácie voľne žijúcich živočíchov, obmedzovať pohyb a genetickú výmenu medzi (sub)populáciami druhov.
Cieľom projektu ConnectGREEN je prispieť k udržaniu a zlepšeniu ekologickej konektivity medzi prirodzenými biotopmi, hlavne medzi lokalitami Natura 2000 a ostatnými chránenými územiami nadnárodného významu v karpatskom ekoregióne, konkrétne v Českej republike, Maďarsku, Rumunsku, Slovensku a Srbsku.
Na úrovni Karpát boli vytvorené modely ekologických koridorov, ktoré boli následne overené národnými a medzinárodnými expertmi. V štyroch pilotných územiach projektoví partneri definovali ekologické koridory a spôsoby ich ochrany s pomocou miestnych zainteresovaných osôb. Výsledok ich snaženia bol premietnutý do akčných plánov, kde boli odsúhlasené ďalšie kroky na zmiernenie hrozieb pre ekologické koridory v pilotných územiach.
Západné Karpaty - informácie o pilotnom území
Tretie piloté územie v projekte ConnectGREEN sa nachádza v západnej časti karpatského oblúka, v severnom úseku česko-slovenskej štátnej hranice až po severovýchod k poľským hraniciam. V pilotnom území prevláda horská krajina, najvyšší vrch má 1 709 m n. m., a zahŕňa niekoľko národných parkov a chránených oblastí. Na slovenskej strane je to Chránená krajinná oblasť Kysuce, Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy a Národný park Malá Fatra, ktoré sú významným útočiskom pre veľké šelmy s potvrdeným výskytom všetkých troch hlavných európskych druhov - vlka, medveďa a rysa. Z tohto územia sa vydávajú jedince šeliem smerom na sever do Českej republiky s cieľom znovu osídliť pôvodné loviská na opačnej strane hraníc. Česká časť pilotného územia sa rozprestiera hlavne na území Chránenej krajinnej oblasti Beskydy, ktorá je najväčšou chránenou krajinnou oblasťou v krajine a pokračuje aj do Chránenej krajinnej oblasti Poodří, ktorá sa už nachádza v nižších nadmorských výškach. Toto územie je výnimočné vďaka svojej biodiverzite, extenzívnemu lesníctvu a je významné tým, že je to jediný región v krajine s výskytom všetkých troch druhov veľkých šeliem. Vysoká biodiverzita a hodnotné biotopy v pilotnom území sú však ohrozované nadmernou urbanizáciou, budovaním líniovej dopravnej infraštruktúry a zvýšeným využívaním plotov pozdĺž diaľnic a pasienkov, ako aj v blízkosti a okolo sídiel. Už zostáva len málo kľúčových úzkych priechodov medzi fragmentovanými plôškami, ktoré sú vhodné pre migráciu veľkých šeliem a ich priechodnosť v budúcnosti je ohrozená ďalšími plánmi na výstavbu
(c) R. Staník
Kľúčom je komunikácia
Tak ako aj v ostatných pilotných územiach, tím ľudí z projektu ConnectGREEN zorganizoval niekoľko stretnutí so zainteresovanými subjektmi v tomto pilotnom území Západných Karpát (kvôli pandémii COVID-19 online formou), na ktorých boli prezentované ciele a aktivity projektu s cieľom zapojiť miestne komunity a príslušné úrady a získať ich podporu pre projekt. Ukázalo sa, že je stále nízke povedomie o negatívnych dopadoch budovania infraštruktúry v určitých lokalitách s vysokou ekologickou citlivosťou a významom. Častejšia osobná komunikácia a výstupy projektov v podobe máp pomáhajú pri presviedčaní zainteresovaných subjektov o význame tejto témy a napomáhajú k zmene, prípadne úprave ich plánov.
Získané skúsenosti
Projektový tím viedol bilaterálne diskusie s úradmi, ktoré sú zodpovedné za územné plánovanie s cieľom upozorniť na hrozby, ktoré pre biodiverzitu znamená fragmentácia krajiny a na potrebu prijatia opatrení a riešení na zmiernenie týchto dopadov. Veľkým úspechom v ochrane prírody je to, že v Českej republike je od februára 2020 pri územnom plánovaní povinné brať do úvahy mapu biotopov vybraných osobitne chránených druhov cicavcov (rys, vlk, medveď, los). Pre toto opatrenie je teraz kľúčové, aby bolo aktívne propagované a implementované tam, kde sa plánuje výstavba budov alebo líniovej infraštruktúry, ktoré zasahujú do kritických migračných koridorov. Projekty majú podliehať prísnemu posúdeniu, ktoré buď zabráni ich pokračovaniu, alebo si vyžiadajú implementáciu efektívnych zmierňovacích opatrení. Výsledky terénnych prieskumov zároveň preukázali, že niektoré jadrové územia sa nachádzajú mimo chránených území, čo poukazuje na to, že nie všetky formy ľudskej činnosti predstavujú hrozbu pre prírodu a voľne žijúce živočíchy. Tam, kde boli takéto neinvazívne formy využívania krajiny realizované doteraz, mali by byť naďalej povolené, pokiaľ krajina ostane nedotknutá a nebudujú sa oplotenia.
Pohľad do budúcnosti
Práce v teréne a pozorovania súčasného vývoja v pilotnom území Západných Karpát v rámci projektu ConnectGREEN znovu potvrdili potrebu zohľadňovania požiadaviek na ekologickú konektivitu v územnom a priestorovom plánovaní. Vo svetle toho ako rýchlo napreduje urbanizácia a rozširuje sa dopravná infraštruktúra, zlyhanie pri ochrane posledných súvislých migračných koridorov v regióne predstavuje existenčnú hrozbu pre malú českú populáciu veľkých šeliem. Posledné tri roky preukázali znovu dôležitosť zahŕňať požiadavky ochrany biotopov v počiatočných fázach procesu územného plánovania, nakoľko v neskorších fázach je to už finančne náročnejšie, spôsobuje omeškanie projektov a vyžaduje si podstatne viac práce všetkých zapojených subjektov.
(c) R. Staník
Project co-funded by the European Union funds (ERDF, IPA)