CHKO Cerová vrchovina a NP Bükk

Konektivita rozličných krajinných typov slovenských a maďarských Karpát

ConnectGREEN team

19. ledna 2022

01 / 05

Pohorie Karpát

- dejisko projektu ConnectGREEN

Pohorie Karpaty predstavuje jedno z najmenej fragmentovaných území v Európe. Toto pohorie ukrýva nádherné prírodné poklady s obrovskou ekologickou hodnotou a poskytuje útočisko pre približne jednu tretinu šeliem v Európe. Jednou z najväčších hrozieb ochrany jedinečnej biodiverzity Karpát je fragmentácia krajiny, ktorú spôsobuje rýchla modernizácia regiónu (napr. budovanie diaľnic a rekreačných zariadení, rozvoj sídiel). Kedysi dobre prepojené biotopy sa zmenili na izolované ostrovy. To viedlo k strate priaznivých prirodzených biotopov, fragmentácii krajiny, úhynu živočíchov pri prekonávaní ciest (dopravnej mortalite), k zvukovému a svetelnému rušeniu. Z dlhodobého hľadiska môže mať tento vývoj dokonca fatálne následky pre populácie voľne žijúcich živočíchov obmedzením pohybu a genetickej výmeny medzi (sub)populáciami druhov.

Cieľom projektu ConnectGREEN je prispieť k udržaniu a zlepšeniu ekologickej konektivity medzi prírodnými biotopmi, hlavne medzi lokalitami Natura 2000 a ostatnými chránenými územiami nadnárodného významu v karpatskom ekoregióne, konkrétne v Českej republike, Maďarsku, Rumunsku, Slovensku a Srbsku.

Na úrovni Karpát boli vytvorené modely ekologických koridorov, ktoré boli následne overené národnými a medzinárodnými expertmi. V štyroch pilotných územiach projektoví partneri definovali ekologické koridory a spôsoby ich ochrany s pomocou miestnych zainteresovaných subjektov. Výsledok ich snaženia bol premietnutý do akčných plánov, kde boli odsúhlasené ďalšie kroky na zmiernenie hrozieb pre ekologické koridory v pilotných územiach.

Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina a Národný park Bükk

Informácie o pilotnom území

Štvrté pilotné územie v projekte ConnectGREEN sa nachádza v Západných Karpatoch na hraniciach medzi Maďarskom a Slovenskom s veľmi bohatým zastúpením flóry a fauny vďaka jedinečnej klíme a nezvykle rozmanitému terénu. Severná časť pilotného územia je v Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina na Slovensku a rozprestiera sa na 16 771 hektároch. Toto územie je zväčša zastúpené panónskou flórou, čím sa odlišuje od severnejších častí Slovenska. Severná časť územia CHKO, ktoré má viac horský charakter, je domovom všetkých troch druhov európskych veľkých šeliem, zatiaľ čo stredná časť, ktorú pretína cesta I. triedy I/16 a plánovaná rýchlostná cesta R2, slúži len ako tranzitné územie pre veľké šelmy. V južnej časti experti potvrdili stály výskyt vlkov a zaznamenali pozorovania medveďov. Stále funkčné migračné koridory cez hranice do národných parkov Bükk, Aggtelek a Duna-Ipoly v Maďarsku zabezpečia, že sa v tomto území najpravdepodobnejšie stretneme s veľkými šelmami a kde môžu prenikať do Maďarska. Riaditeľstvo Národného parku Bükk spravuje 884 736 hektárov územia, z ktorých 43 169 hektárov tvorí národný park a zvyšok územia je rozdelený do 9 chránených krajinných oblastí, 14 prírodných chránených území a 39 prírodných pamiatok.

Terénne prieskumy v pilotnom území

Na maďarskej strane pilotného územia tím expertov s podporou Riaditeľstva NP Bükk a organizácie Bükk Mammal Research Group Association využili modelovanie a skôr zozbierané dáta na určenie najvhodnejších monitorovacích plôch pre získanie podstatných informácií o migračných trasách. Boli využité metódy lineárneho transektu, fotopasce, akustický monitoring a vyhodnocovanie dát získaných od tretích strán, ako napríklad údaje o mortalite na cestách. Na slovenskej strane pilotného územia sa využívalo mapovanie pomocou miestnych expertov, ktorí overovali priechodnosť migračných koridorov stanovených na základe digitálneho modelu.

Výzvy

Ako jeden z najvýznamnejších zdrojov konfliktov medzi človekom a prírodou v pilotnom území boli označené rýchlostné cesty, predovšetkým nový úsek diaľnice M30, ktorý spája Miškolc s Košicami a rýchlostná cesta R2 medzi Trenčínom a Košicami, ktorá je v súčasnosti vo výstavbe. Táto cesta sa nachádza na hranici medzi panónskym a alpínskym bioregiónom a s veľkou pravdepodobnosťou bude mať výrazný dopad na šírenie veľkých šeliem zo Slovenska do Maďarska, pokiaľ sa neprijmú primerané zmierňujúce opatrenia. Okrem intenzívne využívaných ciest predstavujú vážnu hrozbu pre ekologickú priechodnosť územia aj narastajúce počty oplotení v krajine.

Vytváranie partnerstiev

Prieskumy realizované v teréne boli doprevádzané snahou o zapojenie miestnych zainteresovaných subjektov v pilotnom území, s cieľom presvedčiť širšiu verejnosť o význame ekologickej konektivity pre efektívnu ochrany biodiverzity. Miestne zainteresované skupiny vrátane rozhodovacích orgánov boli zapojené do diskusií a do návrhu opatrení v rámci tvorby akčných plánov, ktoré sa majú realizovať v pilotných územiach ako následné aktivity projektu ConnectGREEN. V maďarskej časti pilotného územia projektový partner Univerzita MATE realizovala diskusiu s mnohými starostami, aby zistila ich potreby a problémy, ktoré vnímajú v svojich komunitách do budúcnosti a aby spoločne hľadali riešenia zohľadňujúce potreby ľudí a aj potreby prírody.

Metodika na identifikáciu ekologických koridorov, ktorej tvorba bola koordinovaná na slovenskej strane, bola mnohými aktérmi prijatá ako kvalitný nástroj, ktorý umožňuje imlementáciu dôležitých opatrení a dotknuté subjekty by nemali zdroje a čas pre tvorbu a overovanie takéhoto nástroja. Spolu s ostatnými výsledkami projektu poskytuje Metodika hodnotné informácie a argumenty na obhajobu záujmov ochrany prírody v priestorovom plánovaní.

Pohľad do budúcnosti

Monitoring v rámci projektu ConnectGREEN potvrdil návrat veľkých šeliem do Maďarska cez územie Slovenska. Tento veľký úspech ochrany prírody však vyžaduje tiež vhodnú prípravu miestneho obyvateľstva, lesníkov, poľovníkov, farmárov ako aj orgíánov ochrany prírody a správcov chránených území. Je potrebná úzka spolupráca, aby sa zabezpečilo harmonické spolunažívanie v budúcnosti. Projekt ConnectGREEN v tomto urobil dôležitý krok tým, že identifikoval ekologické koridory v pilotnom území, ktorým musí byť zabezpečená zvýšená ochrana a ktoré je potrebné zahrnúť do priestorového plánovania, aby sa zaistila ich dlhodobé zachovanie.